striga

(bosorka, ježibaba, čarodejnica)
polodémonická bytosť, ktorá sa v ľudových predstavách vyznačovala nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami škodiť svojmu okoliu. Z územia Slovenska sa predstavy o schopnostiach stríg zachovali v záznamoch čarodejníckych procesov, v poverových predstavách a v slovesnosti. Striga v podobe živého človeka využívala od diabla získané danosti na negatívne pôsobenie voči majetku i zdraviu ľudí, medzi ktorými žila. Mohlo sa ňou stať mladé dievča či starena; nadprirodzené schopnosti mohla mať tak vrodené, ako aj získané, alebo ich vôbec nemala, ale používala prostriedky so škodlivou magickou silou. Strigy mohli privolať búrku, ľadovec, ničiť úrodu, majetok, pripravovať ľudí i zvieratá o zdravie, ba aj o život, vyvolávať duchov, veštiť a ovplyvňovať budúcnosť, odoberať alebo kaziť kravám mlieko a spôsobovať porobenie. Premenené na zvieratá (mačka, ropucha, sova) prenikali nepozorovane na miesta, kde chceli škodiť. Po namazaní čarodejnými masťami a šťavami mali získať schopnosť lietať vzduchom, najmä za temných nocí zimného a letného slnovratu a na začiatku jari, keď sa konali ich zhromaždenia (sabat čarodejníc). Na vode sa nepotopili, v hrobe ich telo nehnilo. Na ochranu proti nim sa používali magické rastliny, ochranné znaky a predmety (kruh, kríž, cesnak, mak, vŕbové, hlohové a šípkové prúty, ostré železné predmety) a hluk. Na Slovensku bola všeobecne rozšírená i predstava o možnosti rozpoznať strigy prostredníctvom predmetov zhotovených a použitých v predpísanom čase (luciový stolček, cedidlo). S predstavami o strigách súviseli i predstavy o bohyniach, ľudových vedomkyniach a ránhojičkách, ktoré na rozdiel od stríg používali svoje schopnosti na ľuďom prospešné ciele. Látky o strigách sú na Slovensku bohato zastúpené v ústnej ľudovej slovesnosti.