okurovanie
(okiadzanie)
zámerné pôsobenie dymom na osoby, zvieratá alebo veci. Magický ochranný, očistný a liečebný úkon rozšírený vo všetkých kultúrach sveta. Podľa poverových predstáv nad dymom z uhlíkov, ku ktorým sa pridávali rastliny (čistec – Stachys L., tymian – Thymus vulgaris L. a iné), časti z posvätných a posvätených predmetov (triesočky zo stola a prahu domu, smeti z kútov izby, škrupiny z veľkonočných vajíčok, štedrovečerné omrvinky, chlieb, kus kňazskej štóly, posvätené rastliny) chránili ľudí i dom, zvieratá pred zlými silami a vyháňali choroby. Ako ochranný úkon bolo súčasťou obyčajov pri prvej orbe, prvom výhone dobytka; očistný význam malo pri vádzke či vynesení mŕtveho z domu. Ako liečebná praktika sa aplikovalo pri liečení besnoty, epilepsie, ruže, urieknutia, moru, cholery a iných. V racionálnom zmysle sa používalo pri upchatí dýchacích ciest alebo mádre, keď sa vdychoval dym živice alebo ihličia. Vo funkcii očisty ho prevzalo do liturgie aj kresťanstvo (používanie kadidla).