upír
(vampír, sotana, nezdrevenetý, nelapši)
poverová bytosť ľudskej, zriedkavejšie zvieracej podoby; mŕtvola človeka, ktorý po zdanlivej smrti a pochovaní za určitých okolností oživuje svoje vlastné, v hrobe nezotleté telo a vracia sa na svet. Vyciciava ľuďom, najmä deťom, ale aj zvieratám krv. Mohol sa ním stať človek s nadprirodzenými schopnosťami a vlastnosťami, ktoré už počas života naznačovali rôzne telesné či duševné zvláštnosti (husto zrastené obočie, prečnievajúce zuby, sklony k neobvyklému správaniu), duša samovraha, vlkolaka, dieťaťa narodeného so zubami, človeka s dvoma srdcami, zosnulý, ktorého mŕtvolu prekročil živý človek, zviera, alebo preletel vták, čím mohol byť do nej prenesený život. Upír v poverách vychádzal o polnoci za mesačného splnu z hrobu a napádal neraz i vlastných príbuzných. Zjavoval sa vo vlastnej podobe, alebo sa premieňal na zviera, prípadne na neživú vec (kôpka sena, snehová guľa). Znemožniť návrat a zneškodniť mŕtveho podozrivého z upírstva malo prepichnutie srdca železným alebo osikovým kolom, vloženie mince, kamienka či cesnaku do úst, uzamknutie čeľustí zámkou, pichanie ihiel či tŕnia do piat a podobne. Pred spustením do zeme rakvu omotávali železnými reťazami či tŕňovými prútmi. Ak sa tieto prostriedky nezdali byť dostatočne účinnými, upíra dodatočne exhumovali, prebili mu lebku železným klinom alebo celkom oddelili hlavu od trupu, poprehadzovali kosti, prípadne spálili jeho pozostatky v ohni, aby sa definitívne zbavili jeho domnelého pôsobenia. Uvedené spôsoby potvrdzujú aj archeologické nálezy z kostrových pohrebísk na Slovensku i v susedných krajinách. Bytosťami spriaznenými s upírmi boli v ľudových predstavách na Slovensku najmä vlkolak (s ktorým sa upír miestami zamieňal a stotožňoval) a čiastočne aj mora.
poverová bytosť ľudskej, zriedkavejšie zvieracej podoby; mŕtvola človeka, ktorý po zdanlivej smrti a pochovaní za určitých okolností oživuje svoje vlastné, v hrobe nezotleté telo a vracia sa na svet. Vyciciava ľuďom, najmä deťom, ale aj zvieratám krv. Mohol sa ním stať človek s nadprirodzenými schopnosťami a vlastnosťami, ktoré už počas života naznačovali rôzne telesné či duševné zvláštnosti (husto zrastené obočie, prečnievajúce zuby, sklony k neobvyklému správaniu), duša samovraha, vlkolaka, dieťaťa narodeného so zubami, človeka s dvoma srdcami, zosnulý, ktorého mŕtvolu prekročil živý človek, zviera, alebo preletel vták, čím mohol byť do nej prenesený život. Upír v poverách vychádzal o polnoci za mesačného splnu z hrobu a napádal neraz i vlastných príbuzných. Zjavoval sa vo vlastnej podobe, alebo sa premieňal na zviera, prípadne na neživú vec (kôpka sena, snehová guľa). Znemožniť návrat a zneškodniť mŕtveho podozrivého z upírstva malo prepichnutie srdca železným alebo osikovým kolom, vloženie mince, kamienka či cesnaku do úst, uzamknutie čeľustí zámkou, pichanie ihiel či tŕnia do piat a podobne. Pred spustením do zeme rakvu omotávali železnými reťazami či tŕňovými prútmi. Ak sa tieto prostriedky nezdali byť dostatočne účinnými, upíra dodatočne exhumovali, prebili mu lebku železným klinom alebo celkom oddelili hlavu od trupu, poprehadzovali kosti, prípadne spálili jeho pozostatky v ohni, aby sa definitívne zbavili jeho domnelého pôsobenia. Uvedené spôsoby potvrdzujú aj archeologické nálezy z kostrových pohrebísk na Slovensku i v susedných krajinách. Bytosťami spriaznenými s upírmi boli v ľudových predstavách na Slovensku najmä vlkolak (s ktorým sa upír miestami zamieňal a stotožňoval) a čiastočne aj mora.
