čert
- (pľuhavec, pokušiteľ, priepasnik, pekelník, zlý duch) – nadprirodzená bytosť rozličnej podoby, stelesnenie zla a pekelných síl, diabol. Jeho predstava je prienikom pohanských predstáv o škodlivých démonoch s oficiálnymi stredovekými, ktoré sa vyvinuli na základe kresťanského učenia. V tradícii Slovenska je čierny, chlpatý, má špicaté uši, rohy, kopytá, dlhý kravský chvost a vidly. Vystupoval v podobe zvieraťa (čierny cap, baran, pes, kocúr, kohút, čierny vták s červenými očami) či človeka (paholok, čierny pán či lesník s konským či kravským kopytom), aj ako červená ohnivá guľa, reťaz či vzdušný vír. Ako reprezentant zlých síl, ktorých domovom bola noc (rozprávková formula kohút zaspieval a čert sa na kolomaž rozlial), vychádza i z predstáv o svete mŕtvych. Bol v spojení so strigami a strigôňmi, ktorým prepožičiaval svoju moc a učil ich čarodejníckym praktikám. Smrteľníkom plnil želania týkajúce sa bohatstva, ak mu sľúbili dušu. S čertom (diablom) boli stotožňovaní aj ľudia trpiaci rôznymi duševnými chorobami, epilepsiou, kŕčovitými záchvatmi. Chorobné prejavy sa vysvetľovali ako posadnutosť a riešili sa zaklínaním a vyháňaním diabla z tela (exorcizmus), čo dokladá hovorový výrok Vyženiem ti čerta z tela! V slovenskom folklóre vystupuje čert takmer vo všetkých žánroch – v rozprávke, povesti, poverovom rozprávaní, legende, anekdote, v ľudovom divadle, ľudovej piesni, v prísloviach, kliatbach, nadávkach. Jeho pomenovanie sa často vyskytuje v liečiteľstve, strave i v miestnych názvoch;
- (šolcovka) – názov vyorávača používaného pri zbere zemiakov.
Čert na obraze posledného súdu v Tročanoch (okr. Bardejov), 1958. Súkromný archív S. Kovačevičovej. Foto: O. Nehera
AutorTatiana Cibulová
Pozri aj
Literatúra
Horváthová, E.: Názory, představy a zvyky slovenského lidu. In: Československá vlastivěda III. Praha 1968, 555-589.
Gašparíková, V. – Melicherčík, A.: Slovanská mytológia a démonológia. In: Román, J.: Mýty starého sveta. Bratislava 1966, 426-460.
