• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

mora

mora

mora 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mora

(gnava, hnetuch, prilíhač, mara, mura, nora, sedielko, sedlisko, zmora)
poločlovek-polodémon; živá osoba s vrodenými alebo získanými nadprirodzenými schopnosťami a vlastnosťami; bytosť dusiaca, gniaviaca, prípadne i cicajúca krv spiacemu človeku; zosobnená príčina chorôb. V poverových predstavách najčastejšie žena, z ktorej v noci vychádzala duša a ktorá vo zvieracej podobe (ropucha, mačka, myš, mucha) alebo v podobe predmetov (steblo slamy, biela srsť, jablko, kosť, črevá), prípadne len ako beztvará ťažoba dusila a gniavila spiaceho, prípadne mu cicala krv. Prejavmi bola podobná alebo celkom splývala s predstavou o upírovi. Menej rozšírená bola jej predstava ako zhmotnenej sexuálnej túžby dievčat, ktoré v podobe tiaže navštevovali objekty svojich citov. Podľa ľudových vysvetlení morou mohol byť človek už od narodenia (siedma dcéra v rodine, človek narodený s dvoma srdcami), alebo sa ňou mohol stať priestupkom voči zaužívaným zvykovým normám (nesprávne pokrstené alebo po odstavení znova pridájané dieťa). Na severovýchode Slovenska sa pôvod mory odvodzoval z duší ľudí, ktorí nemôžu nájsť po smrti pokoj (vrahovia, nekrstené deti, zvaní aj nečistí mŕtvi).

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko, Ľud II. Bratislava 1975, 1031-1043.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 281-285.