slovesný folklór

slovesná zložka folklórnej tradície. Základné skupiny slovesného folklóru tvoria príbuzné folklórne druhy a žánre:

1. z ľudovej prózy rozprávky, povesti, spomienkové rozprávania a rozprávania zo života (memoráty), legendy, humoristické rozprávania a anekdoty;
2. parémie (ustálené výroky): príslovia, porekadlá, úslovia, povrávky, poverové výroky, pranostiky, hádanky a jazykové formuly (prípitky, pozdravy, želania, blahoželania, ďakovné a sústrastné výroky, prosby, hrozby, kliatby, dušovania, nadávky a ďalšie malé alebo jednoduché formy);
3. slovesné zložky obradového folklóru, kde prevažujú dialogické výstupy, zaklínania, zariekania a vinše;
4. ľudové divadlo a bábkové divadlo, ktorých slovesná zložka je založená na dejovosti príbehu, dialogickej forme, veršovej štruktúre, vinšoch a stabilných osloveniach;
5. slovesná zložka ľudových piesní (ľudová poézia), najmä v epických a lyricko-epických skladbách (balady, zbojnícke piesne a iné);
6. z detského folklóru vyčítanky, riekanky a dialogické formy detských hier.

Popri ústne zdieľaných formách je súčasťou slovesného folklóru aj písaný folklór, ktorého prejavmi sú jarmočné piesne, veršované listy, príležitostné polofolklórne útvary (blahoželania alebo sústrastné formuly) a nápisy (na domoch, veľkonočných vajíčkach alebo náhrobníkoch).
Slovesný folklór v synkretických folklórnych formách (v spojení s obradom, hudobným, tanečným, divadelným alebo výtvarným prejavom) predstavuje ich významovú zložku, pričom je dôležité vnímať aj neverbálne výrazové prostriedky (gestá, mimiku, farbu, výšku či silu hlasu a ďalšie), príležitosť, pri ktorej sa ten-ktorý folklórny útvar interpretuje, sociálne súvislosti i historický kontext.