ľudové divadlo
folklórne divadelné formy, v ktorých sa vyskytuje premena na herca (maskovaním, kostýmovaním, príbehom, textom, napr. ja som bača z Rimavskej Soboty). Postavy hry sú mimo reálneho času a priestoru, dej je fiktívny a diváci nie sú súčasťou hry.
Patria sem:
Patria sem:
- obradové hry – rezíduá predkresťanských obradov, ktorých podstatou bola plodonosná a ochranná mágia (výstupy maskovaných postáv predvianočného a fašiangového obdobia, ako aj zaniknuté jarné hry na kráľov a kráľovné);
- vianočné hry – sú vývinovo mladšie, vychádzajú z kresťanskej vieronauky, ale nachádzame v nich aj významy starších magických obradov;
- martyrologické hry – u nás hra o sv. Dorote;
- žartovné hry – bývali súčasťou svadobných hier, fašiangových obchôdzok a zábav (pochovávanie basy), priadok i zabíjačiek.
Priestorom hier ľudového divadla boli izba, dvor, ulica, krčma, čo umožňovalo bezprostredný kontakt (najmä komických postáv) s publikom. K ľudovému prostrediu patrili aj školské a pašiové hry, vychádzajúce z literárnych predlôh. Významný vplyv malo bábkové a ochotnícke divadlo s osvetovým a národnobuditeľským zameraním.