pozdrav
prejav úcty a priateľstva vyjadrený slovom, gestom alebo písmom. Sociálnou funkciou (ukázať slušnosť, komunikatívnosť a podobne) patrí k ľudovej etikete. Konvencia pozdravu súvisí s dobou, etnickými a spoločenskými tradíciami, pričom jeho význam sa mohol časom zmeniť (podanie ruky – prázdnej dlane znamenalo, že zdraviaci prichádza bez zbrane a úmyslu ublížiť). Viaceré pozdravy sú internacionálne. Niektoré z nich majú pôvod v antike (prípitok Nazdravie súvisí s antickým Salute), v kresťanstve (Boh ťa ochraňuj, Pochválen buď Ježiš Kristus), iné boli prevzaté z cudzích jazykov (Čau, Servus, Ahoj, Küstihand).
Podľa príležitosti používania ich možno rozdeliť na
Podľa príležitosti používania ich možno rozdeliť na
- pozdravy pri stretnutí alebo rozlúčení (Dobrý deň, Dovidenia, Zbohom);
- pri vstupe a odchode z domu (Vitajte, Šťastnú cestu, A príď častejšie);
- ustálené pozdravné oslovenia pri práci (koscovi: Kosíte?, mlatcovi: A dobre podsýpa?, práčke: Bielo vám, bielo?);
- pozdravy späté s určitým zamestnaním alebo prácou (banícke Zdar boh!);
- pozdravy spoločenských skupín (sokolské Nazdar, športové či študentské Zlom väz, robotnícke Práci česť sa zaužívalo v 2. polovici 19. storočia).
Pozdravy majú aj neverbálnu formu gesta (bozk, kývnutie rukou, stisk ruky, úklon tela). Sprostredkúvajú sa aj písomnou formou (list, telegram, pohľadnica, e-mail, smska).