vyčítanka
(vyčitovanka)
riekanka, ktorou sa obvykle začínajú pohybové alebo bojové hry detí, aby sa rozdelili alebo si pridelili úlohy v hre. Je to veršovaný útvar, ktorý sa obvykle končí osobným zámenom („si – to – ty“, „je – on“) alebo povelom („ide – z kola – von“). Deti sa postavia do kruhu a jeden z nich odrieka vyčítanku (deklamovane alebo spevavo). Na každú slabiku, slovo alebo rytmickú jednotku vyčítanky zaradom prstom každého označuje a na koho vysloví posledné označenie, ten vypadáva. Potom sa vyčítanka opakuje, až ostane posledný, ktorý preberá príslušnú rolu v hre. Vyčítanky majú žartovný či absurdný obsah, bývajú tiež založené na číslovkách, skomolených či inojazyčných slovách („eniky – beniky – kliky – be“). Iný spôsob je losovaním (napr. zápalkami) alebo súťaživo (päsť = kameň, dlaň = papier, prsty = nožnice).
riekanka, ktorou sa obvykle začínajú pohybové alebo bojové hry detí, aby sa rozdelili alebo si pridelili úlohy v hre. Je to veršovaný útvar, ktorý sa obvykle končí osobným zámenom („si – to – ty“, „je – on“) alebo povelom („ide – z kola – von“). Deti sa postavia do kruhu a jeden z nich odrieka vyčítanku (deklamovane alebo spevavo). Na každú slabiku, slovo alebo rytmickú jednotku vyčítanky zaradom prstom každého označuje a na koho vysloví posledné označenie, ten vypadáva. Potom sa vyčítanka opakuje, až ostane posledný, ktorý preberá príslušnú rolu v hre. Vyčítanky majú žartovný či absurdný obsah, bývajú tiež založené na číslovkách, skomolených či inojazyčných slovách („eniky – beniky – kliky – be“). Iný spôsob je losovaním (napr. zápalkami) alebo súťaživo (päsť = kameň, dlaň = papier, prsty = nožnice).
Vyčitovanky pred hrou. Prevzaté z publikácie Záturecký, A. P.: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Bratislava 1965, 315.
AutorDaniel Luther
Pozri aj
Literatúra
Ondrejka, K.: Hry horehronských detí. I. – III. zväzok. Bratislava 1971 – 1973.
