• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

zeleň

zeleň

zeleň 800 817 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

zeleň

1. súhrnné označenie drevín, bylín a ich častí (prúty, ratolesti), ktoré sú v tradičnej kultúre všetkých národov symbolom vegetačnej sily, prírodnej regenerácie, neustálej obnovy. Tvorí jednu z najdôležitejších znakových zložiek vo všetkých obyčajových cykloch. Posvätnej úcte sa tešili vo všeobecnosti stromy, na ktorých podľa predstáv sídlili duše v podobe vtákov. Strom bol symbolom univerza, predstavoval jednotu troch svetov. Významnú úlohu v mytologickom myslení predstavoval strom života. Prúty, ratolesti sa používali na ochranu domov a polí pred zlými silami, živelnými pohromami, boli magickým predmetom pri veštbách o počasí, úrode, vydaji, šťastí, nešťastí, živote i smrti. Zeleň mohla plniť funkciu orákula. Uctievanie a symboliku zelene, známe z predkresťanských obradov, zaradila cirkev už v 7. storočí do svojich obradov, čím prispela k udržaniu tohto zvyku až dodnes. Svätia sa bahniatka na Kvetnú nedeľu, konáriky na Turíce, kytice na Pannu Máriu Zelnú (15. august) a vianočný stromček pri kolede;
2. znak nazývaný zeleň je jedným zo štyroch znakov hracích kariet.

Rozvážanie briezok v predvečer turíčnych sviatkov. Telgárt (okr. Brezno), 1957. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Paličková
Rozvážanie briezok v predvečer turíčnych sviatkov. Telgárt (okr. Brezno), 1957. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Paličková

AutorViera Feglová

Literatúra

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Danglová, O.: Zeleň v svadobnom obrade. In: Slovácko, roč. 65, 2003, 49-55.
Klepáčová, E.: Zeleň v jarných obyčajoch. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 80, mapa 19.