vianočný stromček

(jezuľan, polazník, kriskindl, podľažnik)
znak Vianoc, novodobá forma symbolu života a prosperity, zelene. Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček, zdobiť ho ovocím, ozdobami, pečivom a sviečkami sa na Slovensko šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Do vidieckej kultúry prenikal v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchod územia neskôr. Do polovice 20. storočia sa v tradícii na východnom Slovensku zachovali aj staršie obradové predmety – posledný snop, slamený stromček. Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia (zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky). Postupnú estetizáciu charakterizujú zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka. V prvej tretine 20. storočia sa podeň začali dávať darčeky pre členov rodiny. V obciach, kde chodil farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov. Veľké vianočné stromy sa stavajú na námestiach miest, mestečiek i dedín. V poslednom období sa rozšírilo aj ozdobovanie hrobov malými stromčekmi.