svätenie

v katolíckej (západného i východného rítu), anglikánskej a pravoslávnych cirkvách rituál určený osobám, ktoré budú vykonávať cirkevnú službu. Svätenie (vysviacku) môže vykonávať iba biskup, kňaz ani diakon nesmú konať svätenia pod hrozbou cirkevných trestov. V katolíckej a pravoslávnych cirkvách sú svätenia určené len mužom. Prijatie svätenia oprávňuje zastávať cirkevné úrady a vykonávať obrady sviatostí. Biskup vykonáva všetkých sedem sviatostí, kňaz šesť (nesmie vykonávať svätenia), diakon dve (môže krstiť a sobášiť). Po prijatí svätenia sa muž v katolíckej a pravoslávnych cirkvách už nesmie oženiť (pričom rímskokatolícka cirkev svätí iba slobodných mužov, gréckokatolícka a pravoslávne cirkvi svätia aj ženatých mužov). V kresťanskom kontexte sa termín používa aj v spojení svätenie sviatkov. Mimo kresťanského prostredia sa zaužíval na označenie posvätenia predmetov. V tradičnej kultúre Slovenska sa svätením nazývalo posväcovanie vody (na Troch kráľov), potravín (napríklad vajíčka, šunka a koláče na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu) či rastlín (bahniatok na Kvetnú nedeľu) kňazom počas niektorých kresťanských sviatkov.