• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Turíce

Turíce

Turíce 561 605 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Turíce

(svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky, Rusadlá)
pohyblivé kresťanské sviatky slávené sedem týždňov po Veľkej noci. Staroslovanský názov Turíce je odvodený od zvieracej masky tura, dominantne zastúpenej v jarných ochranných a obetných obradoch. Názov Rusadlá, používaný na východnom Slovensku, súvisí pravdepodobne s názvom mladších antických slávností pascha rosarum. Po rozšírení kresťanstva cirkev na pôvodné turíčne sviatky terminovala sviatky svätého Ducha, znázorňovaného plamienkom alebo holubicou. Symbolika i význam pohanských sviatkov sa zachovali v tradícii do začiatku 20. storočia. Staršiu vrstvu tvorili sprievody masiek, bujaré zábavy so spevom a tancom, hostiny, streľba, obchádzanie chotára s fakľami, hluk. Duše mŕtvych predkov sa mali cez turíčny týždeň vracať na zem pomáhať a ochraňovať živých. Na severnom Slovensku sa konali zádušné omše za zosnulých za obdobie od minulých Turíc, na hroby sa kládli zelené vetvičky, vajíčka. Turíčnu zeleň prijalo kresťanstvo – na ochranu domu, hospodárstva i dobytka sa používali v kostole posvätené vetvičky. Pozostatkom starého obyčaja voľby turíčneho kráľa (volila ho mládež a tri dni mu patrila všetka svetská moc v obci), ktorý vďaka zákazom zanikol v 18. storočí, je voľba turíčnych mládeneckých richtárov (v Klížskej doline voľba smutného kráľa). S postavou kráľovnej sa stretávame v dievčenských hrách a obchôdzkach. V mestách sa na Turíce konali strelecké preteky na terč v tvare vtáka, víťaz dostal titul vtáčieho kráľa. Obľúbené boli sprievody dievčat s ružovými girlandami a vencami, prevážanie sa na kvetmi ozdobených loďkách, výlety do prírody, majálesy, juniálesy. Na Slovensku turíčne obyčaje postupne zanikali, v tradícii sa uchovávajú zábavy, stavanie májov (stredné Slovensko), vkladanie zelených vetvičiek za okná domov, miestami (Hont, Šariš) aj čistenie studničiek.

Prícestná socha Panny Márie vyzdobená počas svätodušných sviatkov. Zborov nad Bystricou (okr. Čadca), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Pranda
Prícestná socha Panny Márie vyzdobená počas svätodušných sviatkov. Zborov nad Bystricou (okr. Čadca), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Pranda

AutorViera Feglová

Literatúra

Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 127.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.