Turíce

(svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky, Rusadlá)
pohyblivé kresťanské sviatky slávené sedem týždňov po Veľkej noci. Staroslovanský názov Turíce je odvodený od zvieracej masky tura, dominantne zastúpenej v jarných ochranných a obetných obradoch. Názov Rusadlá, používaný na východnom Slovensku, súvisí pravdepodobne s názvom mladších antických slávností pascha rosarum. Po rozšírení kresťanstva cirkev na pôvodné turíčne sviatky terminovala sviatky svätého Ducha, znázorňovaného plamienkom alebo holubicou. Symbolika i význam pohanských sviatkov sa zachovali v tradícii do začiatku 20. storočia. Staršiu vrstvu tvorili sprievody masiek, bujaré zábavy so spevom a tancom, hostiny, streľba, obchádzanie chotára s fakľami, hluk. Duše mŕtvych predkov sa mali cez turíčny týždeň vracať na zem pomáhať a ochraňovať živých. Na severnom Slovensku sa konali zádušné omše za zosnulých za obdobie od minulých Turíc, na hroby sa kládli zelené vetvičky, vajíčka. Turíčnu zeleň prijalo kresťanstvo – na ochranu domu, hospodárstva i dobytka sa používali v kostole posvätené vetvičky. Pozostatkom starého obyčaja voľby turíčneho kráľa (volila ho mládež a tri dni mu patrila všetka svetská moc v obci), ktorý vďaka zákazom zanikol v 18. storočí, je voľba turíčnych mládeneckých richtárov (v Klížskej doline voľba smutného kráľa). S postavou kráľovnej sa stretávame v dievčenských hrách a obchôdzkach. V mestách sa na Turíce konali strelecké preteky na terč v tvare vtáka, víťaz dostal titul vtáčieho kráľa. Obľúbené boli sprievody dievčat s ružovými girlandami a vencami, prevážanie sa na kvetmi ozdobených loďkách, výlety do prírody, majálesy, juniálesy. Na Slovensku turíčne obyčaje postupne zanikali, v tradícii sa uchovávajú zábavy, stavanie májov (stredné Slovensko), vkladanie zelených vetvičiek za okná domov, miestami (Hont, Šariš) aj čistenie studničiek.