karty
(čertove obrázky)
sada listov z tvrdého papiera obdĺžnikového tvaru, rovnakého rozmeru a rubu, na líci s vyobrazenými symbolmi, číslicami, znakmi alebo textom. Umožňujú vytvárať variabilné herné kombinácie a situácie v medziach stanovených pravidlami hry. V hrách plnia funkciu kombinatorickú (hracie karty) alebo prognostickú (vykladacie karty). Každý druh je do určitej miery používateľný pre obe oblasti. V kombinačnej hre prevláda súperivý, vo vykladacej hre zobrazujúci moment. Sú známe od stredoveku, do európskej kultúry prenikli počas križiackych výprav z ázijských a arabských krajín. Napriek prísnym trestom sa rozšírili po celej Európe a stali sa jednou z najľudovejších hier. Ikonografický materiál dokladá kartovú hru napríklad aj pri bdení pri mŕtvom. Na Slovensku sú najznámejšie žolíkové (francúzske) a mariášové (nemecké) karty. Z kombinovaných hier sú najobľúbenejšie žolík, kanasta, preferans, šnaps, oko a iné. Napríklad na Horehroní hrávali ešte v polovici 20. storočia starší chlapci a mládenci rozličné kartové hry (tiež ako hazardné) s názvami červený pes, alagír, flóra, očko, záchod či Ďuro. Na základe symboliky a poradia príslušných figúr vykladacích kariet – planét sa predpovedá osud, najbližšia budúcnosť. Prvá zmienka o vykladacích kartách pochádza z r. 1377. Vykladaním sa zaoberali najmä Rómky na trhoch, jarmokoch, uliciach, v súčasnosti profesionálne veštkyne. Najznámejšie kombinácie a ich význam sú všeobecne známe. Vykladaním osudového pasiansu sa ženy bavia aj v súčasnosti.
sada listov z tvrdého papiera obdĺžnikového tvaru, rovnakého rozmeru a rubu, na líci s vyobrazenými symbolmi, číslicami, znakmi alebo textom. Umožňujú vytvárať variabilné herné kombinácie a situácie v medziach stanovených pravidlami hry. V hrách plnia funkciu kombinatorickú (hracie karty) alebo prognostickú (vykladacie karty). Každý druh je do určitej miery používateľný pre obe oblasti. V kombinačnej hre prevláda súperivý, vo vykladacej hre zobrazujúci moment. Sú známe od stredoveku, do európskej kultúry prenikli počas križiackych výprav z ázijských a arabských krajín. Napriek prísnym trestom sa rozšírili po celej Európe a stali sa jednou z najľudovejších hier. Ikonografický materiál dokladá kartovú hru napríklad aj pri bdení pri mŕtvom. Na Slovensku sú najznámejšie žolíkové (francúzske) a mariášové (nemecké) karty. Z kombinovaných hier sú najobľúbenejšie žolík, kanasta, preferans, šnaps, oko a iné. Napríklad na Horehroní hrávali ešte v polovici 20. storočia starší chlapci a mládenci rozličné kartové hry (tiež ako hazardné) s názvami červený pes, alagír, flóra, očko, záchod či Ďuro. Na základe symboliky a poradia príslušných figúr vykladacích kariet – planét sa predpovedá osud, najbližšia budúcnosť. Prvá zmienka o vykladacích kartách pochádza z r. 1377. Vykladaním sa zaoberali najmä Rómky na trhoch, jarmokoch, uliciach, v súčasnosti profesionálne veštkyne. Najznámejšie kombinácie a ich význam sú všeobecne známe. Vykladaním osudového pasiansu sa ženy bavia aj v súčasnosti.
Kartové hry ako súčasť voľného času vojakov armády Rakúsko-Uhorska počas 1. svetovej vojny. Fotografia na pohľadnici z roku 1917. Súkromný archív
AutorViera Feglová
Pozri aj
Literatúra
Ondrejka, K.: Detské hry. In: Horehronie. Folklórne prejavy v živote ľudu. Ed. V. Gašparíková. Bratislava 1988, 310.
Ondrejka, K.: Tradičné hry detí a mládeže na Slovensku. Bratislava 1976, 23.
Juričková, E.: Fenomén tarotových kariet. In: História, č. 1, 2006, 42-43.
