duša

v idealistickom chápaní nehmotná podstata človeka. Základný pojem rozličných foriem náboženstva, idealistickej filozofie a psychológie, odrážajúci vývin názorov na vnútorný svet človeka. Predstava vznikla v raných štádiách kultúrneho vývoja z potreby objasniť určité javy a skúsenosti (spánok, stratu vedomia, zrkadlový obraz, tieň, snové predstavy, halucinácie, duševné choroby, smrť) z každodenného života. Duša sa chápala ako ľahké, nehmotné, pohyblivé druhé ja (duch), ktoré sa mohlo oddeliť od tela. Za oživujúci princíp sa v mnohých kultúrach pokladal dych. Duša človeka má podľa tradičných predstáv na Slovensku podobu bezfarebného obláčika alebo vtáka, najčastejšie bielej holubice. Po smrti sa istý čas zdržiava v blízkosti príbytku, príde sa rozlúčiť s pozostalými, prípadne v podobe lasice či hada ostáva v dome, ochraňuje potomkov zomretého a rodový majetok. Sídlom duší zomretých majú byť aj stromy, poskytujúce odpočinok vtákom-dušiam, zdržujúcim sa na hroboch.