strom

trváca drevitá rastlina. Predstavy súvisiace s prejavmi uctievania stromov doloženými u Slovanov od stredoveku a od nich odvodené obyčajové úkony pretrvali na Slovensku miestami do 20. storočia. Týkajú sa nielen divorastúcich listnatých a ihličnatých stromov, ale i v záhradách a sadoch pestovaných ovocných stromov. S vierou, že duše zomretých sa môžu zdržovať v stromoch, súviselo pochovávanie v hájoch a sadenie stromov na hroby. Na predpokladaný vzťah medzi stromami a ľuďmi poukazuje viera, že kto vytne zdravý strom, do roka zomrie, ako aj zvyk známy z Hontu, kde otec, ktorého dieťa dovŕšilo siedmy rok života, zasadil ovocný strom a podľa jeho rastu usudzovali na ďalší vývoj dieťaťa. Počas menštruácie nesmela žena, v magickom zmysle nečistá, vyliezť na strom, pretože by vyschol. V magických praktikách pri liečení sa na stromy prenášali niektoré choroby: do kôry urobili zárez a vložili do nej handričku, ktorou stierali chorobu; choré dieťa preťahovali pomedzi konáre. Viacúčelové použitie v ochranných, liečebných a plodonosných praktikách mali brezové, vŕbové a lieskové prúty. Priebeh vegetačných fáz a života stromov bol zdrojom predpovedí a veštieb o počasí, ale i zdraví a šťastí.