ružahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/ruza1.jpg800851Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
ruža
(lat. Rosa L.) – okrasná krovitá rastlina. Obľúbená u Grékov a Rimanov, považovaná za kvet Venuše. Pestovanie ruží v kláštorných i mestských záhradách na okrasu a liečebné účely bolo v Uhorsku rozšírené od stredoveku. V cirkevnej symbolike červená ruža spodobuje krv Krista, biela ruža nepoškvrnenosť Panny Márie. Stáročia sa pokladá za kvet lásky. V tomto význame sa najčastejšie objavuje aj v ľudovej slovesnosti;
ozdobný prvok ľudovej ornamentiky. V geometrizovanej podobe je to ružica alebo rozeta, kvet pri pohľade zhora, ktorého základnou formou je kríž. Pridaním ďalších krížových línií vzniká 6- alebo 8-lupeňová hviezda. Keďže kruhová forma rozety často vyjadrovala solárnu symboliku, v ľudovom názvosloví sa rozeta často nazýva hviezdou a tvarovo sa prelína so svastikou. Vo všeobecnosti je ruža v ľudovej ornamentike silne štylizovaná. V realistickejšej podobe sa pod vplyvom barokovej ornamentiky vyskytuje v maľbe na nábytku, na skle, keramike, v naturalistickej podobe aj vo výšivke, takzvanej maľbe ihlou;
(foľuš, kiahňa, kňahňa, oheň) – zápalové ochorenie kože prejavujúce sa červenými ohraničenými fľakmi na tele, často je sprevádzané horúčkou. Podľa tradičných názorov ho vyvolával hnev, zľaknutie alebo horúca krv. Najstaršou predstavou o príčine ruže bol démon choroby, ktorý sa snažili z tela vyhnať zariekaním, odfúknutím, obkrúžením uhlíkom, okurovaním, liečením homeopatickou mágiou pomocou červenej farby, okurovaním chorého červenými kvetmi ruže (Rosa L.) alebo pivónie (Paeonia L.), plodmi kaliny (Viburnum L.) alebo inými rastlinami či predmetmi červenej farby. Ako oheň alebo žiara sa označoval aj červený trvalý pigmentový fľak na tvári (naevus);
označenie pierka.
Kompozícia s ružami. Olejomaľba na zástere. Sebechleby (okr. Zvolen), 60. roky 20. storočia. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto: O. Danglová
Vyšívaný motív ruže z rohu ženskej zástery. Solčany (okr. Topoľčany), 1950. Depozitár ÚĽUV. Foto: O. Danglová
Motív ruže z výšivky na mužskej košeli. Horehronie, 1. polovica 20. storočia. Depozitár ÚĽUV. Foto: O. Danglová
Kompozícia s ružami. Olejomaľba na zástere. Sebechleby (okr. Zvolen), 60. roky 20. storočia. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto: O. Danglová
Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001. Zajonc, J.: Kruh, rozeta a svastika na ľudovom nábytku a ich interpretácia. In: Dekoratívny prejav. Tradícia a súčasnosť. (Danglová, O., Zajonc, J. ed.) Bratislava 1998.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.