novorodenec

označenie dieťaťa od narodenia do šiestich týždňov života, v tradičnom prostredí do krstu. Jeho vlastnosti a osud sa predpovedali podľa termínu narodenia, nebeských telies či telesných znakov. Zdravie, krásu, šikovnosť, vzťah k domovu a bohatstvo mu malo zabezpečiť položenie na kožuch, na stôl, na zem. Dlaňami formovali dieťaťu hlavu, prstom robili jamky do líc a brady, do rúk mu vkladali pracovné predmety, aby tak ovplyvnili jeho budúcnosť. Pred urieknutím a nepriaznivými vplyvmi ho mala chrániť červená stužka. Prvý kúpeľ mal hygienický i magický význam: do vody sa vkladali predmety, ktorých vlastnosti mali prejsť na dieťa (peniaze, med, liečivé rastliny). Archaickým obyčajom bolo položenie dieťaťa na zem (pod stôl) a jeho následné pozdvihnutie otcom, potvrdzujúce právo na život a prijatie do rodiny. Do krstu nesmelo zostať samotné, aby ho strigy nevymenili; neukazovali ho cudzím ľuďom, nesmeli po západe slnka sušiť vonku jeho plienky. Povíjali ho veľmi pevne, aby mal rovné končatiny a potierali masťou alebo maslom, aby mu bolo teplo. Ak do krstu zomrelo, pochovali ho bez kňaza v zvláštnej časti cintorína. Hovorilo sa, že takéto dieťa po nociach plače (pýta krst), alebo že sa z neho stane svetlonos. Pri pôrode v pôrodniciach rozličné úkony a povery postupne zanikli, alebo sa presunuli do obdobia po príchode z pôrodnice.