čepček
- pokrývka hlavy detí od narodenia do 3–4 rokov veku. Skladal sa z predničky a dienka, uväzoval sa pod bradou. Šil sa z domáceho plátna alebo z kupovaných látok, ozdobený bol našitými stužkami. Prvý, najozdobnejší čepček dostalo dieťa na krst od krstnej matky. Červená farba na čepčeku mala byť magickou ochranou proti pôsobeniu zlých síl;
- zvyšok blany z plodového obalu, ktorý zostal prilepený na novorodencovi. Nazýval sa podľa miesta, kde blana zostala, ak na hlave, bol to čepček, ak na tele, košieľka. Podľa poverových predstáv dieťa narodené s čepčekom malo byť šťastné, malo schopnosť liečiť. Preto sa sušil a starostlivo odkladal. Bol považovaný za symbol šťastia. Čepček dávali dieťaťu, keď išlo prvýkrát do školy a na sobáš. Ako talizman si ho brali na vojenskú službu, na súd, na jarmok. Mohol sa požičiavať aj iným osobám. Verilo sa, že kto ho majiteľovi nevráti, zomrie.
Čepček, Dolný Lopašov, okr. Piešťany, 1956. Foto: V. Torey. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
AutorViera Nosáľová
Pozri aj
Literatúra
---
