kožuch
(kudmen)
druh mužského a ženského zimného vrchného odevu z kožušiny s rukávmi. Existovali dva druhy kožuchov: krátky kožuch, ktorý siahal do pása alebo niečo niže pása a dlhý kožuch, ktorý siahal ku kolenám. Najrozšírenejšie boli krátke kožuchy. Kožuchy nosili viac ženy ako muži. Šili sa z ovčích koží. V polovici 19. storočia sa okrem bielych, začali šiť aj hnedé kožuchy. Kožuchy sa zapínali na kožené gombíky a pútka. Výzdobu tvorila farebná kožená aplikácia alebo výšivka. Okraje lemovala kožušina odlišnej farby ako bola kožušina kožucha. Z kožušiny bol aj golier. Strih kožucha a jeho výzdoba boli regionálne odlišné. Zohľadňovali tiež pohlavie nositeľa a príležitosť nosenia. Šili ich vyučení aj nevyučení kožušníci. Boli buď na objednávku alebo sa kupovali na jarmokoch. Kožuchy patrili k nákladným vrchným odevným súčiastkam, nevlastnili ich všetky rodiny. Boli súčasťou najmä sviatočného a obradového odevu, zvykli sa požičiavať a tiež dediť. V niektorých oblastiach boli do začiatku 20. storočia dokonca povinným odevom ženícha, a najmä mladuchy. V duchovnej kultúre mali kožuchy magickú plodonosnú a prosperitnú funkciu. Začiatkom 20. storočia sa tradičné kožuchy prestali nosiť.
druh mužského a ženského zimného vrchného odevu z kožušiny s rukávmi. Existovali dva druhy kožuchov: krátky kožuch, ktorý siahal do pása alebo niečo niže pása a dlhý kožuch, ktorý siahal ku kolenám. Najrozšírenejšie boli krátke kožuchy. Kožuchy nosili viac ženy ako muži. Šili sa z ovčích koží. V polovici 19. storočia sa okrem bielych, začali šiť aj hnedé kožuchy. Kožuchy sa zapínali na kožené gombíky a pútka. Výzdobu tvorila farebná kožená aplikácia alebo výšivka. Okraje lemovala kožušina odlišnej farby ako bola kožušina kožucha. Z kožušiny bol aj golier. Strih kožucha a jeho výzdoba boli regionálne odlišné. Zohľadňovali tiež pohlavie nositeľa a príležitosť nosenia. Šili ich vyučení aj nevyučení kožušníci. Boli buď na objednávku alebo sa kupovali na jarmokoch. Kožuchy patrili k nákladným vrchným odevným súčiastkam, nevlastnili ich všetky rodiny. Boli súčasťou najmä sviatočného a obradového odevu, zvykli sa požičiavať a tiež dediť. V niektorých oblastiach boli do začiatku 20. storočia dokonca povinným odevom ženícha, a najmä mladuchy. V duchovnej kultúre mali kožuchy magickú plodonosnú a prosperitnú funkciu. Začiatkom 20. storočia sa tradičné kožuchy prestali nosiť.
Ženský kožuch, Dolný Lopašov, okr. Piešťany, 1. polovica 20. storočia. Kresba: Radka Mikulová, Archív kresieb Ústavu Etnológie SAV v Bratislave
AutorMojmír Benža
Pozri aj
Literatúra
Kaňová, M., Benža, M.: Ľudové kožuchy. Martin 1970.
Paličková-Pátková, J.: Ľudové kožušníctvo na Slovensku. Bratislava 1981.
