revenant

poverová bytosť ľudskej podoby súvisiaca s okruhom predstáv o nečistých mŕtvych; duša mŕtveho, ktorá nenašla po smrti pokoj a vracia sa na svet (z latinského a francúzskeho revenire – vrátiť sa, navracať sa). Vychádza z viery v existenciu duší mŕtvych (animizmus, manizmus), ktoré sa po smrti vracajú z istých príčin do prostredia, v ktorom žili. Podľa poverových predstáv zachovaných na Slovensku najčastejšou príčinou návratu mŕtveho bola jeho neprirodzená, násilná, predčasná smrť (samovrahovia, obete nešťastí, vrážd a živlov, utopenci, mládež v predsobášnom veku, šestonedieľky, rodičia nezaopatrených detí, nepokrstené deti), a z nej vyplývajúca snaha dať si na poriadok veci pozemské (zomreté matky chodia pridájať a česať osirelé deti, nekrstenci si žiadajú krst, mladí ľudia chcú ukojiť svoj sexuálny hlad, zavraždení usvedčiť vraha, dlžníci splniť záväzky). Príčinou mohli byť aj skutky, ktorými sa mŕtvy počas života prehrešil voči normám spoločenského a rodinného života (odorávanie medzí, krádež, neprávom privlastnené dedičstvo, zanechanie rodiny v dlhoch, bitie vlastných rodičov) a za ktoré sa mu nedostalo odpustenia. Príčinou mohlo byť i prehrešenie sa pozostalých voči mŕtvemu (nesplnením jeho poslednej vôle a nárokov), nesprávne vykonanie pohrebného obradu (pochovanie v nevhodnom odeve), dokonca aj nadmerný smútok pozostalých (intenzívny plač, spomínanie či zaklínanie). Pochovávanie ľudí, považovaných za života za upírov a strigy, bolo sprevádzané zvláštnymi úkonmi. Zamedziť návrat malo preťahovanie rakvy so zomretým popod prah, hádzanie horiaceho vechťa slamy; pomerne mladšieho dáta je kropenie svätenou vodou. Návrat zo záhrobia sa mohol vyvolať aj použitím magických prostriedkov (praktík i formúl) a čarovaním. Revenantov, podobne ako iných nočných démonov, zaháňal hlas kohúta.