krst

prechodový obrad prijatia do kresťanskej cirkvi spojený s dávaním krstného mena. Pri šírení kresťanstva krst podstupovali hromadne dospelí, po jeho zavedení sa začali krstiť dojčatá do 1-2 týždňov po narodení. Akt spočíva v pokropení vodou (symbolizujúci u katolíkov očistenie od hriechu), alebo ponorením do vody (napr. u baptistov, anabaptistov) a vyrieknutím slovnej formule kňazom. Krstný sľub vyriekne krstený alebo v zastúpení krstní rodičia. Pri udeľovaní krstu vzniká medzi dieťaťom, rodičmi a krstnými rodičmi duchovné príbuzenstvo. Krst vykonáva kňaz vo verejnom priestore kostola, v prípade ohrozenia života však môže pokrstiť každý. Pri problémových pôrodoch krstila pôrodná baba. V pravoslávnej cirkvi je krst spojený s birmovkou. Krst je u kresťanov jednou zo sviatostí. Po krste sa v domácnostiach usporadúvajú krstiny. V 60. rokoch 20. storočia sa na Slovensku začala šíriť sekularizovaná alternatíva krstu – vítanie detí do života (slávnostný zápis do kroniky narodených), ktoré získalo relatívnu obľubu v meste aj na vidieku. Vykonávateľmi sa stali obecné úrady spolu so Zbormi pre občianske záležitosti. Názov krst sa preniesol aj na označenie iných prechodových obradov, napríklad mládenecký krst, profesijný krst, študentský krst, krst ohňom pri prvom mimoriadnom výkone, krst knihy.