svetlonos

(svetlá noc, svetielko, bludička)
démonická bytosť v podobe bludného mihotavého svetielka, objavujúca sa v noci pri močariskách, v lesných húštinách a v blízkosti vodných zdrojov. Niekde mal podobu malého chlapca so žeravými očami, ktorý pred pozorovateľom rástol do nadprirodzenej veľkosti. Zvádzal ľudí zo správnej cesty, vábil do močiarov, vodil ich po poliach, cez skálie a tŕnie či po cintorínoch. Mal moc najmä nad tými, čo nemali čisté svedomie. Lákal nielen svetlom, ale aj plačom či volaním po mene. Úmyselne či nechtiac ho mohol privolať človek, ktorý po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním sa alebo pomyslením na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko či štedrovečerné jedlo. Pôvod svetlonosov odvodzovala ľudová obrazotvornosť z duší niektorých zomretých, najmä nepokrstených detí (nebeské deti) i ľudí umretých násilnou smrťou (pokutujúce duše). Miestami ho dávala do súvisu s dušami ľudí, ktorí počas života presúvali medze na poliach, alebo s dušami zememeračov, ktorí nespravodlivo vymeriavali pôdu pri komasáciách.