vajcehttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
vajce
škrupinou alebo kožovitým obalom chránená vaječná bunka vtákov a iných vajcorodých stavovcov. Súčasťou stravy boli vtáčie vajcia, získané zberom v prírode a chovom hydiny. Jedenie vaječných pokrmov malo aj symbolický význam (podanie praženice na znak súhlasu pri priezvedách) a obradový (pri prvej jarnej orbe, na Veľkú noc). Vajce bolo symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, dôležitým magickým prostriedkom. Podľa tradičnej predstavy aj kohút mohol zniesť vajce. Z neho sa však liahli nadprirodzené bytosti (drak, zmok). Vajce od čiernej sliepky, považované za ochranný prostriedok, kládli pod strechu, do hálky ako ochranu pred bleskom alebo ho hádzali do ohňa pri požiari spôsobenom bleskom. Takéto vajce bolo podľa tradičných predstáv potravou černokňažníka. Vajcia sa využívali v ľúbostnej mágii (na získanie chlapca urobilo dievča praženicu z vajec rozbitých na vlastnom chrbte), na zabezpečenie prosperity (pri prvom výhone pohladili dobytok vajcom, aby bol guľatý; škrupiny zakopali na jedno miesto, aby sa nerozbiehal), na ochranu ľudí, zvierat a majetku (jedenie vajec na Veľkonočnú nedeľu chránilo pred zlými duchmi), pri liečení (urieknutie odnímali šúchaním tela chorého vajcom) i v antikoncepcii (výdušky vajec zavesené na kútnej plachte mali zabrániť počatiu). Vajce bolo darom a obetinou na uzmierenie zlých síl a na získanie priazne mŕtvych. Na Veľkú noc malo vajce vo forme kraslíc i vaječných jedál úlohu symbolu znovuzrodenia. Vajce bolo prvkom zvykov pri narodení dieťaťa, zameraných na zachovanie jeho života, zabezpečenie zdravia, hladkej tváre, dobrého hlasu. Na Spiši a Ponitrí preto kládli vajce do prvého kúpeľa dieťaťa. Na Gemeri pri prvej návšteve dieťaťa obkrúžila hostiteľka jeho tvár vajcom, hovoriac: Také líčko, jak vajíčko!
Bednárik, R.: Duchovná kultúra slovenského ľudu. In: Slovenská vlastiveda II. Zostavil Ľ. Novák. Bratislava 1943, 7-121. Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Pranda, A. – Prandová, E.: Slovenské kraslice. Martin 1994.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.