pytačky

(vohľady, námluvy, konačky, zhľanné, sprosiny, uhliny)
získanie súhlasu so svadbou v dome rodičov dievčaťa. Konali sa zvyčajne až po priezvedoch (prjéhlanné, priepačky, prepatry), ktoré boli prvým predbežným zisťovaním súhlasu so svadbou, ešte bez účasti mládenca. Na pytačky už chodil aj mládenec s krstným otcom. Jednanie strán malo alegorickú, znakovú podobu (otázky o kúpe jalovičky, kvietku v záhrade). Súhlas sa tiež vyjadril prostredníctvom znakov – podaním rúk, prípitkom, pohostením, daním šatky, pierka, stužky (závdavok, záručnô, istota). Ak ženích pochádzal z inej obce, súčasťou pytačiek bolo prezeranie jeho domu a hospodárstva rodinou dievčaťa (obzeranie ohniska, prehlédy, obzory). V súčasnosti sú pytačky len formálnou záležitosťou, požadovanou etickou normou a často sú spojené so zásnubami.