vaječné jedlá

jedlá pripravené z vajec alebo z vajec a iných surovín. Najbežnejším vaječným jedlom v tradičnej slovenskej kuchyni bola praženica (jaječnica, pankúch, škvarenina). Najčastejšie sa pripravovala na upraženej údenej slanine s cibuľou, ktorá sa zaliala vajcami rozmiešanými s trochou mlieka a múky. Obyčajne sa ako sýte jedlo podávala ráno pred ťažkými poľnohospodárskymi prácami. Praženými vajíčkami sa dochucovali halušky, rezance a pod. Vajce bolo v ľudovom prostredí považované za symbol života a plodnosti. Preto sa konzumovalo najmä v momentoch dôležitých pre človeka alebo jeho rodinu, keď spĺňalo funkciu obradového jedla. Natvrdo uvarené vajíčka sa jedli na Veľkú noc, v horských oblastiach aj na svadbách a nosili sa šestonedieľke. Na Veľkú noc sa zvyklo piecť jedlo z vajec, údeného mäsa a žemlí, známe ako baba, pečka, plnina, stratené kura. Na východnom Slovensku sa na sviatky Veľkej noci pripravovalo obradové jedlo syrek, žolta hrudka. Varilo sa zo sladkého mlieka a vajec – naslano alebo nasladko. Rozmiešaná masa sa nechala variť až kým sa nezrazila. Potom sa precedila cez obrúsok, aby voda odtiekla. Hustá hmota sa vytvarovala do veľkej gule alebo vajca. Niekedy sa dala aj zapiecť. Syrek sa podával pokrájaný, studený v rámci slávnostných raňajok na Veľkonočnú nedeľu. Na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkali mládenci, ktorí prišli polievať dievčatá, podobne ako ich inde ponúkali varenými vajíčkami. V tradičnej strave našli široké uplatnenie aj surové vajíčka – pridávali sa do cesta na prípravu cestovín, koláčov a pečiva.