obetiny
odborné pomenovanie predmetov, ktoré sa dávali ako obete nadprirodzeným silám a bytostiam, alebo ich symbolom. Vyjadrovali kultový vzťah: prosbu o splnenie a vďaku za dosiahnutie cieľa, ale i prosbu o uzmierenie. Pri rodinných, výročných, pracovných a iných príležitostiach sa dávali démonom, mŕtvym, zvieratám, stromom, vode, zemi (na západnom Slovensku odlievanie niekoľkých kvapiek vína z pohára na zem pred napitím sa), ohňu (v okolí Pukanca zvyk hodiť do ohňa štipku z každého jedla, na Horehroní kúsok cesta, podpalok, pred pečením chleba, inde trochu múky) i vetru (na juhozápadnom Slovensku pri silnom víchre vyhodili do povetria hrsť múky, aby ho utíšili). Boli súčasťou rôznych liečebných praktík: pri studničkách s liečivou vodou nechávali chorí kusy plátna alebo košele; na miesto, kde epileptik dostal prvý záchvat, kládli vajíčko. Pevnou súčasťou obradných hostín boli pôvodne obetné pokrmy: počas fašiangov bravčové mäso a pečivo, na svadbe, krstinách či kare hydina, počas zimného slnovratu pečivo. Vplyvom kresťanstva sú v slovenskej tradičnej kultúre obetinami i kňazom posvätené predmety – voskové sviece, potraviny a prúty, ale i účasť na kresťanských púťach.