svadba

(veselie, vešele)
historicky vyvinutý systém obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva, spoločensky alebo aj sakrálne potvrdzujúci jeho právoplatnosť. Podstatou je vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov (z rodiny, zo spoločenstva slobodných), ich prechod a prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov spoločnosti. Svadba tak v mnohom zastupuje v európskych kultúrach iniciácie. Diala sa za účasti širšieho okruhu ľudí ako svedkov vykonaných obyčajovo-právnych aktov a právoplatnosti manželstva. Tradičnú svadbu na Slovensku, trvajúcu i niekoľko dní, tvorilo množstvo obradov, zvykov, magických úkonov a veštieb, obradové jedlá, odevy, predmety, obradový folklór. Obsah a následnosť jej zložiek boli regionálne i lokálne variabilné, takže jeden typ slovenskej svadby nejestvuje.
Základnou schémou následnosti zložiek sú:

1. zisťovanie súhlasu so svadbou v dome rodičov dievčaťa;
2. uzavretie dohody – zásnuby;
3. ohlášky;
4. pozývanie na svadbu;
5. dievocká a mládenecká rozlúčka;
6. príchod ženícha po mladuchu na sobáš a odobierka od rodičov;
7. cesta na sobáš – svadobný sprievod;
8. sobáš;
9. svadobná hostina a zábava;
10. odchod mladuchy z rodičovského domu;
11. príchod a prijatie mladuchy do domu ženícha;
12. skladanie venca mladuchy;
13. ukladanie mladého páru na lôžko;
14. čepčenie;
15. mladuchin tanec;
16. záverečné delenie svadobného koláča medzi všetkých účastníkov;
17. posvadobné obyčaje – očista mladuchy, hostiny, návštevy novospríbuznených rodín, zábavy, hry.

Do sledu sa nedá zaradiť prevoz výbavy a svadobné dary, ktoré boli v rôznych momentoch svadby. Súčasná svadba sa vyznačuje skrátením trvania na jeden deň, zjednodušením a unifikáciou priebehu, znížením normatívnosti a väčšou liberalizáciou – prijímaním rôznych inovácií. Dominantný význam nadobudla svadobná hostina a zábava, estetická stránka a vizuálna dokumentácia.