sobáš
(sľub, prisaha, vinčanie)
obradový akt právoplatného uzavretia manželstva. Jeho dávny spôsob určovalo obyčajové právo. Kresťanská cirkev v roku 1563 na koncile v Tridente stanovila ako jediný právoplatný cirkevný sobáš v prítomnosti kňaza a dvoch laických svedkov. Jeho podstatou bolo obojstranné vyjadrenie súhlasu, zväzovanie rúk štólou, výmena prsteňov a požehnanie. Cirkev pritom tolerovala aj tradičné obyčaje. Dňom sobáša tradične nebývala streda ani piatok. V rímskokatolíckych oblastiach býval ráno, v evanjelických augburského vyznania popoludní. Viazali sa k nemu mnohé povery a magické úkony týkajúce sa budúcnosti mladomanželov. V roku 1894 bol zavedený ako povinný civilný sobáš pred štátnym notárom, ktorý sa konal tri týždne pred cirkevným a považoval sa len za zápis u notára. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa civilný sobáš stal dobrovoľným, čo v tej dobe na Slovensku znamenalo preferenciu cirkevného. V roku 1950 bol opäť povinný len civilný a cirkevný bol dovolený až po ňom. Od 60. rokov 20. storočia význam civilného sobáša narastal, k čomu prispela aj činnosť Zborov pre občianske záležitosti (od roku 1963) pri obecných a mestských úradoch. Tie rozvíjali sobáš ako občiansky obrad aj včleňovaním prvkov lokálnej tradičnej ľudovej kultúry. Právna úprava z roku 1992 znamenala právne zrovnoprávnenie cirkevného a civilného sobáša.