svadobný sprievod

priestorové hierarchické usporiadanie svadobčanov pri ceste na sobáš a späť. Chodievalo sa pešo, na vozoch, saniach, v mestách aj na kočoch. Usporiadanie sprievodu bolo na Slovensku veľmi variabilné. V ňom medzi archaické prvky (dokladajúce magické ochranné úkony) patrilo miesto mužov vpredu a žien vzadu, miesto mladuchy v strede v kruhu družíc. Nechodilo sa v pároch. V sprievode sa nosili predmety (zástava, stromček, veľký koláč), ktoré oznamovali konanie svadby. Túto funkciu mala aj hudba, spev, výskot, plieskanie bičmi, streľba. Prizerajúcim sa ľuďom rozhadzovali alebo ponúkali pohostenie. Pri vydaji mladuchy mimo obce sprievod zastavovali mládenci s právom pýtať od ženícha výkupné (peniaze, alkohol). Od 20. storočia sa postupne rozšírilo chodenie v pároch (vpredu je mladucha s družbom, potom ženích s družicou). Novým zvykom je vedenie mladuchy jej otcom a ženícha jeho matkou. Peší sprievod nahradili autá označené novými znakmi (biele stuhy, bábika – nevesta, imitácie obrúčok).