• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

živý oheň

živý oheň

živý oheň 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

živý oheň

(nový oheň, čistý oheň, svätý oheň, boží oheň, suchý oheň, žimny oheň, vatra)
oheň roznecovaný archaickým spôsobom: trením dvoch kusov dreva, prípadne tiež kresaním ocieľky o kremeň. Pripisovali sa mu ochranné, očistné a liečivé účinky. Zapaľoval sa na Veľkú noc, na Jána Krstiteľa (24. jún), na Vianoce, pri šírení cholery, moru. Podľa tradičných predstáv zabraňoval prístupu zlého ducha a vampíra. Achaický spôsob roznecovania sa do 20. storočia zachoval v pastierskych oblastiach Slovenska a Moravy (na Valašsku sa nazýval dřevěný oheň) pri prvom príchode na salaš. Okurovanie oviec jeho uhlíkmi malo zabrániť pôsobeniu škodlivých síl. V období zimného slnovratu a Vianoc sa v domácnostiach zapaľoval pred východom slnka a pripravovali sa na ňom vianočné jedlá. Prvé uhlíky sa odkladali na liečenie. Oheň nesmel počas sviatkov vyhasnúť, nesmel sa požičať. Pálenie kmeňa alebo pňa počas Vianoc bolo známe aj u južných Slovanov, podobný zvyk poznali aj Germáni. Roznecovanie živého ohňa v jarnom období prevzalo v 8. storočí do svojich obradov kresťanstvo.

AutorEva Riečanská

Literatúra

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha 1990.