oheň

forma svetelnej a tepelnej energie. V tradičných predstavách symbol čistoty, ničenia i obnovy života. Niektoré z foriem kultového uctievania ohňa Slovanmi pretrvali na Slovensku do 1. polovice 20. storočia vo forme tradičných zákazov a poverových praktík. Do ohňa sa nesmelo pľuť a liať doňho moč, vo výročné sviatky a v pondelok ráno sa nesmeli vyniesť z domu uhlíky, aby sa nevynieslo požehnanie. Ako obetina boli chápané omrvinky z obradových jedál či kúsky cesta hádzané do ohňa v peci pred pečením chleba. Oheň plnil magickú očistnú a ochrannú funkciu v rodinných obradoch, využíval sa v liečiteľstve, vo veštbách a predpovediach, vo výročných obyčajoch sa vyskytuje v podobe pálenia vatier či sviečok. Pec ako sídlo ohňa bola symbolom rodiny a domácnosti: novorodené dieťa privítali v rodine položením na pec, nevesta po vstupe do manželovho domu pec obchádzala, mláďatá domácich zvierat či kúpený dobytok sa k peci zvykli pritisnúť, aby privykli v hospodárstve. Trením dreva roznietený živý oheň mal poskytovať ochranu pred zlými silami.