pastierske obyčaje
tradíciou ustálené spôsoby konania a správania sa pastierov ako príslušníkov socioprofesijnej skupiny. Ich základom bola práca a spôsob života pastierov pri kolektívnom pasení hospodárskych zvierat v dobytkárstve (pasenie hovädzieho dobytka, koní, kôz) a salašníctve (pasenie oviec, prípadne i kôz). Obyčaje späté s pracovnými úkonmi sa viazali k prvému jarnému alebo každodennému výhonu zvierat na pastvu, k ich paseniu a spracúvaniu ich produktov (predovšetkým mlieka), k strihaniu oviec. Realizácia obyčajov mala zabezpečiť ochranu a čo najvyššiu úžitkovosť zvierat. Napríklad na západnom Slovensku pri prvom výhone dobytka v roku vyznačili okolo neho na pasienku kruh a po jeho obvode napichali prúty, aby sa dobytok počas roka pri pasení držal spolu, aby sa žiadny kus nestratil. Na zabezpečenie prosperity oviec pastieri pri prvom výhone okurovali košiar, pod prah koliby zakopali ukradnuté húsa a podobne. S obyčajmi bol spätý prechod z jednej do druhej etapy práce i ukončenie pasenia. Po prekročení polovice sezóny pasenia, v termíne okolo Jána (24. jún), sa konala valaská hostina, pri ktorej pastieri, ich manželky a prípadnej aj členovia salašného spolku spolu konzumovali výdatné jedlá, alkoholické nápoje a zabávali sa pri hudbe. Spoločná hostina ovčiarov a členov salašného spolku sa konala na konci salašnej sezóny. Spätosť jednotlivých skupín pastierov s majiteľmi pasených zvierat i so spoločenstvom dediny sa odrážala v obyčajoch realizovaných mimo sezóny pasenia. Pred Vianocami alebo na Štedrý deň pastieri roznášali po domoch brezové prúty nazývané štedráky, jalovce. Pastieri nimi šibali členov domácnosti, aby boli svieži, i dobytok pri prvom výhone v roku, aby bol zdravý a plodný.