• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

chorovody

chorovody

chorovody 800 462 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

chorovody

(kolovody)
ženské kolektívne spevno-tanečné prejavy spojené s hrovými, pantomimickými a dramatickými prvkami. Ich hlavnými interpretmi boli dievky a mladé ženy, ojedinele sa zapájali i mládenci. Prevažnú časť chorovodov môžeme zaradiť k archaickým hudobno-tanečným druhom. Mali obradnú funkciu, ale uplatňovali sa aj v zábavnej funkcii – napríklad na návsi, priadkach, počas prestávok na tanečných zábavách alebo pri pasení dobytka. Pomenovanie chorovodov, resp. chorovodných hier bolo rôzne, najčastejšie ich označovali incipitmi sprievodných piesní: Hoja, Ďunďa, hoja; Šijeme mechy; Zlatá brána, nazývali sa aj podľa dominantného hrového motívu či znaku: mak; Morena; letečko; na mosty; na kráľovnu; pávička; sviečkový; parta a iné. Základ tvorila pravidelná alebo jednotempicky rytmizovaná dôstojná chôdza, miestami zrýchlená do poklusu až behu, prizdobovaná rôznymi tanečnými prvkami a motívmi, priestorovo rozvinutá v početných a variabilných pôdorysných útvaroch: v kruhoch a rôznych krivkách, líniách, menej v krížových a voľnejších skupinových formáciách. V chorovode boli účastníčky reťazovite pospájané a postupovali dedinou po cestách a pažitiach, pričom sa rôznymi spôsobmi prepletali, podchádzali pod spojenými pažami – bránami, obchádzali určité body alebo zotrvávali na určitom mieste (v svadobnej či priadkovej izbe). Hudobný sprievod k chorovodom tvoril výlučne spev piesní bez sprievodu hudby, spravidla v pomalšom, prípadne mierne rýchlom tempe, prevažne s 2/4 alebo 3/4 taktom. Často boli zoradené do celkov ako pásmo, spravidla od 2 do 7 (i viacerých) rozdielnych chorovodov. Rozoznávame jarné alebo veľkonočné, letné a svadobné chorovody.
Proces zániku chorovodov začal v 1. polovici 20. storočia. Blízkosť hudobných motívov chorovodných piesní k detským piesňam a hrám spôsobila, že mnohé po strate obradovej funkcie a zániku zaužívaných príležitostí k tancovaniu prešli z prostredia dospievajúcej mládeže do detského repertoáru hier.

Chorovod (rekonštrukcia). Folklórna skupina Hrušov (okr. Veľký Krtíš). Vedecký archív ÚEt SAV, reprodukcia.
Chorovod (rekonštrukcia). Folklórna skupina Hrušov (okr. Veľký Krtíš). Vedecký archív ÚEt SAV, reprodukcia.

AutorDana Kľučárová

Literatúra

Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001.
Elscheková, A. – Elschek, O. : Slovenské ľudové piesne a nástrojová hudba. Antológia. Bratislava 1982.
Jelínková, Z.: Choreografické typy chorovodů, kol a chorovodových her na území ČSSR. In: Vestník Národopisné společnosti československé při ČSAV a Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV, 1-2, 1967, 3–11.
Kľučárová, D.: Chorovody a chorovodné hry. In: Tradičná tanečná kultúra Zemplína. Dizertačná práca. Bratislava 2010, 59–66.