jedlo pre zomretých

jedlá a nápoje, ktoré sa voľne alebo v nádobách vkladali do hrobu pri pohrebe, alebo sa v určený čas prichystali pre dušu mŕtveho v dome či na hrobe. Súviseli s pretrvávaním predkresťanskej viery v posmrtný život duše, v potrebu pravidelného kŕmenia a napájania mŕtveho či jeho duše; ich výskyt v hroboch dokázali archeologické nálezy datované do stredoveku. U Slovanov sa konávala na hrobe spoločná hostina spojená s obeťami zvierat. Ohlasy tohto javu obsahuje aj etnografický materiál zo Slovenska. Verilo sa, že mŕtvy sa príde posilniť v prvé tri noci po pohrebe, na Štedrý večer alebo Troch kráľov. Pripravoval sa preňho na stôl chlieb, voda a podobne. Mladšou formou je predstava o nehmotnej duši, ktorá sa v určený čas posilní vodou a po stole rozsypanou múkou a zanechá v nej stopy svojej prítomnosti blahodarne vplývajúcej na hospodársku prosperitu. V niektorých oblastiach (okolie Trnavy) sa rodina mŕtveho na siedmy, deviaty alebo štrnásty deň zišla na posedenie spojené s obradným pohostením, alebo sa v týchto termínoch podával obed pre žobrákov (okolie Trnavy).