• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

víla

víla

víla 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

víla

(vila, rusalka)
démonická bytosť ľudského vzhľadu so znakmi prírodného démona vody. Podľa slovenských poverových predstáv boli víly mladé pôvabné bytosti s okúzľujúcim hlasom, v bielych priehľadných šatách, s dlhými zlatými či rusými vlasmi ozdobenými lesnými kvetmi. Sídlili v lesných húštinách pri potokoch a jazerách. Na Juraja, za mesačných nocí, ale aj cez poludnie bolo počuť ich spev a smiech. Keď im prišiel do cesty mládenec, zvábili ho spevom a utancovali či ušteklili na smrť. Zachránil sa, len ak mal oblečené všetko naopak, alebo keď zakikiríkal kohút. Obdobou víl boli na východe krajiny rusalky. Označenie vzniklo jednak z koreňa rusá – podľa farby vlasov, jednak pod vplyvom antických slávností (spomienka na mŕtvych) zvaných rosalia, rusalije. Z toho asi vznikla predstava rusaliek ako duší dievčat predčasne zomretých, utopených alebo samovrahýň, ktoré sa zaradili k prírodným bytostiam. Pred ich škodlivou mocou chránili niektoré rastliny (mäta, černobyľ, palina).

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór, Chrestomatia. Bratislava 1959.