mládenecký spolok

organizovaná skupina dedinských mládencov. Viedol ich zvolený (západné a stredné Slovensko) alebo rešpektovaný mládenec (východné Slovensko), ktorého nazývali mládenecký, paholský alebo parobský richtár, prvý mládenec, perši parobek, mládenský gazda, stárek. Mával aj pomocníkov: podrichtár, kapuš, notár, armecký, mládek, hajdúch, krčmár atď. Ich povinnosťou bolo organizovať tanečné zábavy a niektoré tradičné zvyky (fašiangovanie, oblievačku, stavanie májov), riešiť spory a bitky, súdiť previnenia proti pravidlám mládeneckého života, ale aj dohliadať na správanie mládeže. Na dedinách mladší chlapci nesmeli sedieť v kostole v mládeneckej lavici, chodiť do krčmy, na zálety, dievocké priadky, tanečné zábavy, ani sa večer túlať po dedine, kým ich medzi mládencov neprijali. Chlapci vo veku 16-18 rokov (v evanjelických obciach okolo 14 roční po konfirmácii) bývali v mnohých obciach aj obradne krstení, na východe dzvihnuti alebo pasovani za parobka. Mládenecký krst, krescanka, dzvihana, dzvihaňe za parobka sa konalo v niektorý výročný sviatok, na tanečnej zábave alebo v krčme, za krstencov ručil fľaškový alebo pálenový krstný otec. Krstený musel obvykle zaplatiť pálenku a obrad býval zakončený skúškou zdatnosti: bitím, obliatím, vyhadzovaním dohora s prípitkom a pod. Na východe bývalo súčasťou krstu i tanečné sólo s mládeneckou kmotrou (kumou).