púť

hromadné alebo individuálne putovanie veriacich na pútnické miesta. Na Slovensku sa púte rozšírili pod vplyvom katolíckej viery. Pútnické miesta podľa náboženských predstáv súvisia s pôsobením svätca (napr. Skalka pri Trenčíne), s povesťami o rôznych zázrakoch (napr. o nájdení sošky Panny Márie), o uzdraveniach, o vode s uzdravujúcimi účinkami, na pamiatku ktorých boli postavené kaplnky a kostoly. Najväčší počet pútnických miest na Slovensku vznikol najmä pričinením reholí v období protireformácie v 16.–17. storočí, osobitne v 18. storočí. Rozšírenie mariánskych pútnických miest ovplyvnilo vyhlásenie Panny Márie za patrónku Uhorska. Na Slovensku bol okrem celonárodných pútnických miest (v Šaštíne, Marianke, Starých Horách, Banskej Štiavnici a na Mariánskej hore v Levoči) rad ďalších s menším, regionálnym významom. Pútnici zo Slovenska navštevovali púťové strediská v okolitých krajinách, najmä v Rakúsku. Príprava a organizácia sprievodu a priebeh cesty záviseli od vzdialenosti medzi východiskovou obcou a pútnickým miestom. Spravidla sa na púte chodilo hromadne pešo, často s vozmi na batožinu. Najdôležitejšie organizačné úlohy pripadli kňazovi. V sprievode mal čestné miesto, podieľal sa na predspevovaní náboženských púťových piesní a predriekaní modlitieb po ceste, podobne ako modleník (púťový tatíček). Sprievod, niekedy s miestnou muzikou, bol usporiadaný do skupín podľa veku a pohlavia. Na čele boli mládenci, potom dievky, kňaz s miništrantmi, modleník, ženy, naposledy muži. Liturgické predmety (mariánske zástavy, kríž, obrazy) patrili k charakteristickým znakom sprievodu. Sprievodným znakom bolo slávnostné vyzváňanie kostolných zvonov pri príchode sprievodu do obcí na trase medzi východiskovou obcou a pútnickým miestom. Púte ovplyvňovali obchodný ruch v pútnických strediskách.