Meluzína

vietor ako nadprirodzená ženská bytosť. Podľa tradičnej predstavy sa na Slovensku o krútivom vetre hovorilo ako o plači Meluzíny. Na západnom Slovensku ju podľa tradičných predstáv malo utíšiť, ak sa do vetra vyhodila hrsť múky. Predstava má pravdepodobne pôvod v povesti o víle Meluzíne. Jej nohy sa v dôsledku kliatby menili každú sobotu na hadí chvost. Bola manželkou rytiera Raymondina, ktorý ju nikdy v sobotu nesmel videť. Meluzína však zistila, že zákaz porušil. Premenená do podoby hada odletela z hradu Lusignan, na ktorý sa niekedy v noci vracala, aby sa postarala o svojich najmladších synov. Odvtedy sa na tomto hrade v južnom Francúzsku zjavovala, keď mal zmeniť majiteľa alebo tri dni pred smrťou niektorého z potomkov jej synov. Po prvý raz sa Meluzína spomína v spise História o Meluzíne, ktorý podľa rozličných európskych povestí v rokoch 1392 – 1394 spísal básnik Jan z Arrasu. Vietor nazývaný meluzína bol považovaný za znak zimy. Naznačuje to pranostika viažuca sa k 29. januáru: Na Saleského Františka meluzína si často zapíska.