pôst

pôst

pôst 770 702 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pôst

zdržanie sa jedenia vôbec alebo len mäsitých a mastných pokrmov v určité dni; v náboženskom zmysle prejav kajúcnosti a očisty. Pôstny poriadok sa v kresťanstve vyvíjal od 4. storočia a vymedzil pôsty jednodňové (napríklad streda, piatok, vigílie), viacdňové (suché dni), trvajúce dlhšie obdobie (štyridsaťdňový veľký pôst pred Veľkou nocou), ďalej obyčajné a prísne (Veľký piatok). V súčasnosti sa vyžaduje cirkevný pôst u rímskych katolíkov na Veľký piatok, Štedrý deň a (čo platí aj u protestantov) každý piatok. V pôstnom období boli zakázané zábavy, spev, tanec, svadby, hostiny, varili sa pôstne jedlá. Posledná tanečná zábava pred adventom bola na Katarínu, zábavy sa tradične nekonali ani v období veľkého pôstu. Ak ochorel člen rodiny, príbuzní sa postili, aby sa uzdravil, alebo aby mal ľahkú smrť; pôst sa prijímal aj za narodenie potomka, získanie dobrého muža. Býval súčasťou magických praktík, najmä pri veštení a čarovaní, pri búrke, zatmení, v blízkosti smrti, v čase zvýšenej aktivity zlých síl.

Klepáč (pôstne klepaľo), ktorým sa počas veľkonočného týždňa namiesto zvonov zvolávali ľudia do kostola na obrady. Malatiná (okr. Dolný Kubín), 1973. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Siegelová
Klepáč (pôstne klepaľo), ktorým sa počas veľkonočného týždňa namiesto zvonov zvolávali ľudia do kostola na obrady. Malatiná (okr. Dolný Kubín), 1973. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Siegelová

AutorViera Feglová

Literatúra

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 54.
Horváthová, E.: Tradičné prejavy duchovnej kultúry. In: Stará Turá. Zost. J. Michálek. Bratislava 1983, 165.

Preskočiť na obsah