pôst

zdržanie sa jedenia vôbec alebo len mäsitých a mastných pokrmov v určité dni; v náboženskom zmysle prejav kajúcnosti a očisty. Pôstny poriadok sa v kresťanstve vyvíjal od 4. storočia a vymedzil pôsty jednodňové (napríklad streda, piatok, vigílie), viacdňové (suché dni), trvajúce dlhšie obdobie (štyridsaťdňový veľký pôst pred Veľkou nocou), ďalej obyčajné a prísne (Veľký piatok). V súčasnosti sa vyžaduje cirkevný pôst u rímskych katolíkov na Veľký piatok, Štedrý deň a (čo platí aj u protestantov) každý piatok. V pôstnom období boli zakázané zábavy, spev, tanec, svadby, hostiny, varili sa pôstne jedlá. Posledná tanečná zábava pred adventom bola na Katarínu, zábavy sa tradične nekonali ani v období veľkého pôstu. Ak ochorel člen rodiny, príbuzní sa postili, aby sa uzdravil, alebo aby mal ľahkú smrť; pôst sa prijímal aj za narodenie potomka, získanie dobrého muža. Býval súčasťou magických praktík, najmä pri veštení a čarovaní, pri búrke, zatmení, v blízkosti smrti, v čase zvýšenej aktivity zlých síl.