čarovanie

zo staroslovenčiny zachované slovo vyjadrujúce predpovedanie z rytých alebo kreslených čiar. Slovo sa používalo na pomenovanie rozličných magických praktík (veštenie, privolávanie mŕtvych, zariekanie), ktorými čarodejník sledoval ciele v skutočnosti ťažko, pomaly alebo vôbec neuskutočniteľné. Veštby čarovaním sú založené na príprave situácie ústiacej do jednoznačnej odpovede na určitú otázku: napríklad žena zistila, že jej budúce dieťa bude chlapec, ak jej z prsnej kosti sliepky, o ktorú sa ťahala s inou tehotnou ženou, ostala v ruke väčšia časť. Niektoré z foriem privolávania mŕtvych (nekromancie) s cieľom získať od nich odpoveď na istú otázku, sa zachovali v slovenských rozprávkach. Podľa folklórnych podaní sa čarovanie používalo aj v ľúbostnej mágii na privolanie živého či mŕtveho milenca. Čarovanie, často spojené so zariekaním, sa na Slovensku chápalo ako pozitívne zameraná činnosť (na liečenie napríklad slúžila čarená voda). Čarovanie s cieľom poškodiť, spojené prípadne so zaklínaním, bolo známejšie pod názvom porobenie.