Popolcová streda
(Popolec, Škaredá streda, Krivá streda)
deň, ktorým začína obdobie kresťanského veľkého pôstu a končia fašiangy. Pripadá na štyridsiaty deň před Veľkou nocou, ktorej termín sa určuje každoročne podľa lunárneho kalendára, je teda pohyblivým sviatkom. Cirkev ho zaviedla koncom 7. storočia ako deň pôstu a pokánia. Súčasťou kresťanskej liturgie je v tento deň znamenie kríža, ktoré kňaz robí popolom na čelá veriacich. Odrieka formulu: Obráťte sa a verte evanjeliu!, alebo Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. V tradičnej kultúre Slovenska sa prelínanie svetského a náboženského prejavovalo doznievaním fašiangových obyčajov a prispôsobením stravy, odevu i obradov až do Veľkej noci kresťanskému vnímaniu pôstu. V domácnostiach sa v skorých ranných hodinách všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál, do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky. Cestoviny sa počas pôstu varili najmä v nedeľu, v mestách sa konali rybacie hody. Odev počas pôstu bol zdobený skromne a ladený do smútočných farieb – čiernej, bielej či fialovej.