Štedrý deň

(Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračun)
pomenovanie 24. decembra odvodené z charakteru obyčajov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života; u kresťanov deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Sústredila sa doň väčšina úkonov typických pre mágiu prvého dňa: akú náladu človek má, ako sa správa, taký bude celý rok; ak boli deti neposlušné a potrestané, také budú aj v ďalšom období; niektoré deje sa vysvetľovali symbolicky: koľko opekancov spadlo na zem, toľko kusov dobytka malo uhynúť. Prebiehal v znamení príprav na večeru, s ktorou bola spätá väčšina úkonov magického charakteru. Muži museli ešte do východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok, ženy do obeda upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá (u Rusínov do polovice 20. storočia na živom ohni, rituálne zapaľovanom pomocou práchna a ocieľky). Mnohé práce boli doplnené príkazmi, zákazmi a mágiou slova. Pri vkladaní pečiva do pece si mala gazdiná poskočiť so slovami Hokres, pokres, koláče veľké. Kresťanské cirkvi nariaďovali dodržiavať pôst. Podľa ľudového vysvetlenia potom deti na Štedrý večer uvidia na stene zlaté prasiatko, krokvu, koč či koníka, dievky dostanú dobrého muža. Podľa kultových predstáv patrilo k sviatku aj hodovanie. Preto sa v niektorých oblastiach Slovenska ešte v 19. storočí zachovával obyčaj pripraviť 23. decembra bohatú večeru s mäsom – tlstá večera, obžierna večera, hodky. Vyčistený príbytok sa ozdoboval zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu 1. polovice 20. storočia vystriedal vianočný stromček, pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a jedlám.