• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

popol

popol

popol 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

popol

sivý práškovitý zvyšok po spálení látok rastlinného, prípadne aj živočíšneho pôvodu. V poľnohospodárstve sa používal ako minerálne hnojivo, z drevného popola sa robil lúh na pranie a bielenie (zváranie). V duchovnej kultúre je popol ako symbol smútku, pokánia, pominuteľnosti a očisty známy v mnohých kultúrach sveta. Zo starožidovskej tradície ho prevzalo aj kresťanstvo. V tejto funkcii sa ním natieralo čelo, umýval sa ním všetok riad na Popolcovú stredu. Popol, a najmä sadze sa používali pri maskovaní. Veštenie z čiar v popole patrí k staroslovanským vešteckým praktikám. V kalendárnych obyčajoch sa využívala jeho ochranná funkcia: na Ondreja, Katarínu, Mikuláša, Juraja sa hádzali hrnce s popolom do domov, v ktorých bývali dievky; na Jána Krstiteľa sa v Gemeri, Honte, Novohrade a Turci popol z jánskych ohňov sypal na ľan a konope. U Rusínov si nevesta odnášala do mužovho domu popol z domácej pece – sídla rodových predkov.

AutorViera Feglová

Literatúra

Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.