ľan siaty

jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Poznali ju už Slovania a patrí na území Slovenska k najstarším technickým plodinám. V období feudalizmu sa ľan pestoval nielen na veľkostatkoch, ale aj na hospodárstvach poddaných. Pretože sa zemepáni usilovali o sebestačnosť vo výrobe plátna, bol ľan i poddanskou dávkou a jeho spracovanie patrilo k urbárskym povinnostiam. Aj keď bolo pestovanie ľanu rozšírené na celom území, tradičná textilná výroba, jeho pestovanie a spracovanie sa sústreďovalo najmä v severných a východných oblastiach Slovenska. V strediskách pláteníctva (Spiš, Šariš, Orava), kde jeho produkcia prevyšovala domácu spotrebu, boli nespracovaný ľan (niekedy aj kúdeľ a priadza) a domácky vyrobené ľanové plátno dôležitými obchodnými artiklami. S postupným prenikaním bavlny do textilnej výroby ustupovala domácka výroba plátna, čo viedlo k obmedzeniu pestovania ľanu na Slovensku. Okrem pradiva sa z ľanu získaval lisovaním semien aj olej. Používal sa v stravovaní najmä počas pôstov, keď boli tuky živočíšneho pôvodu zakázané. Svoje zastúpenie mal i v ľudovom liečení – obkladmi z vareného semena ľanu sa liečili vredy. Ľan sa sial v apríli až máji, trhal asi po 12 týždňoch (keď bol žltý). Po odstránení semien sa ďalej spracúval, podobne ako konope. S jeho pestovaním boli spojené zvyky, ktoré mali zaistiť dobrú úrodu a potrebnú výšku: tancovanie s vysokým chlapom, vyskakovanie alebo dvíhanie tanečníc na fašiangy; varenie dlhých cestovín na Škaredú stredu, rozpletanie vlasov na Hromnice v Honte a na Horehroní, v Novohrade; odriekanie textu pri poli ľanu na sv. Jána: „Jan, Jan, Jan, daj mi dobrý ľan. Pocaham ce za vlasy, nech vyrošne do pasy“ – okolie Popradu a pod.