Štedrý večerhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
Štedrý večer
(Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer)
večer Štedrého dňa. V tradičnej kultúre Slovenska začínal zjavením sa prvej hviezdy oznámeným v celej dedine streľbou alebo zvonením zvonov a zapálením sviečky na stole. Večera začínala modlitbou, konzumovali sa vianočné jedlá a vykonávali sa magické úkony. Budúca úroda sa veštila z uvareného hrachu hádzaného na stenu – počet prilepených hrachov predpovedal počet kôp žita či ovsa v budúcom roku. Stav zdravia sa veštil pomocou plameňa sviečky: na koho stranu ukazoval, ten mal do roka zomrieť; z rozkrojeného jablka, rozlúsknutého orecha – ich zdravé jadrá znamenali zdravie. Dievčatá si veštili vydaj trasením slamených striech: podľa vypadnutého zrnka sa mala vydať buď za bohatého (pšeničné) alebo chudobného (ovsené). Z dvanástich posolených lupeňov cibule (cibuľový kalendár) sa veštilo počasie celého roka. Kresťanský význam sviatku vyjadrovalo spievanie kolied po večeri v kruhu rodiny alebo pod oknami. Polnočná omša bola u rímskych katolíkov vyvrcholením večera a ukončením pôstu. Verilo sa, že o polnoci sa mení v potoku voda na víno, dobytok hovorí ľudskou rečou, otvára sa nebo a na zem prichádzajú dušičky a anjeli. Pre nich sa piekli koláče – duše (Pohronie), nechávali na stole omrvinky alebo bochník chleba. Z jedál dostali domáce zvieratá, voda i oheň. Vianočný dar v dnešnom chápaní (darčeky, ktoré nosí Ježiško) bol v tradičnej kultúre Slovenska neznámy a rozšíril sa spolu s vianočným stromčekom. Dar mal pôvodne podobu vinša, piesne, výslužky. Poverové predstavy postupne zanikli a rozsah obyčajov sa zúžil. Do súčasnosti pretrvávajú niektoré veštenia ako zábavný prvok ozvláštňujúci sviatočnú atmosféru, výzdoba domu, úprava stola, obdarovávanie, spievanie kolied, vianočné jedlá.
Horváthová, E.: Tradičné prejavy duchovnej kultúry. In: Stará Turá. Zost. J. Michálek. Bratislava 1983, 165. Feglová, V.: Šťastie, zdravie, pokoj svatý... alebo Vianoce na Slovensku. Bratislava 2008.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.