Slnko

Slnko

Slnko 800 778 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Slnko

nebeské teleso, centrálna hviezda Slnečnej sústavy. V tradičných predstavách zdroj pozitívnej magickej sily, tepla, dobra, čistoty; jeho svetlo zaháňa tmu a zlé sily. Dobré pôsobenie mali prenášať znaky Slnka (solárne znaky) – kruhy ozubené po obvode alebo kruhy s osem- či šesťlistou ružicou vo vnútri. V grafickom a rezbárskom stvárnení boli na Slovensku do polovice 20. storočia bežné na bránach, štítoch, hradách, na nábytku, drevenom riade, krasliciach, náhrobníkoch. V rozprávkach sa zachovala podoba Slnka ako živej bytosti žijúcej u svojej matky v zlatom zámku či jaskyni: ráno vychádza ako dieťa, na poludnie je z neho silný muž, večer sa vracia (Vratko) ako starec. Na zabezpečenie magickej ochrany a prosperity sa malo orať, siať a brániť pole po slnku – v smere jeho pomyselnej dráhy, zľava doprava. Tento smer, zachovávaný pri svadobných obradoch (napríklad obchádzanie mladuchy okolo pece v dome manžela), mal zabezpečiť prosperitu a šťastie. Podľa poverových rozprávaní zasvietenie Slnka odohnalo zlé sily a prekazilo čary strigám; vykuknutie Slnka spoza oblakov malo vyrušiť zmoka (raráška) pri vyvolávaní krupobitia a podobne. S predpokladom aktivizácie zlých síl v momente západu Slnka súviseli zákazy a obmedzenia ľudského konania a pohybu počas noci. Zatmenie Slnka sa vysvetľovalo ako predzvesť veľkého nešťastia, obdobia slnovratu za významné medzníky v živote ľudí i prírody. Pozorovanie zdanlivého pohybu Slnka na oblohe počas dňa bolo využívané ako časomerné medzníky: napríklad v Honte dodržiavali pravidlo, že dieťa, ktoré sa narodilo ráno, nesmela matka prvý raz dojčiť až do slnka spočívania (do západu Slnka) a dieťa narodené večer nesmelo byť dojčené do slnka stávania (do východu Slnka). Pozostatkom obradového vyvolávania Slnka sú početné detské jarné riekanky.

Slnečný symbol na drevenom stĺpovom náhrobníku. Bidovce (okr. Košice), 1975. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto S. Kovačevičová
Slnečný symbol na drevenom stĺpovom náhrobníku. Bidovce (okr. Košice), 1975. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto S. Kovačevičová

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 195-272.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradícia ľudovej kultúry. Banská Bystrica 1988, 479.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 163.

Preskočiť na obsah