moč

tekutý výlučok močovej sústavy človeka, zvieraťa. V tradičnom spracovaní koží, textilu sa používal na ich konzervovanie, farbenie a úpravu (napríklad pri valchovaní súkna). Z hľadiska mágie bol moč dievčaťa považovaný za afrodiziakum a tvoril súčasť nápojov lásky. V tradičnej medicíne sa moč používal na základe magických predstáv i racionálnych skúseností. Vlastný alebo panenský moč slúžil na ochranu i na liečenie urieknutia u ľudí i dobytka (napríklad urieknutému dieťaťu utreli tvár jeho plienkou). Kúpaním v moči, vo vode s močom, natieraním postihnutých miest močom liečili priesť, kožné choroby (bradavice, svrab), podliatiny a podobne. Konzumácia ľudského moču sa odporúčala na vyvolanie zvracania pri alkoholizme. Na Zamagurí podávali kravský moč chorému pri zápale pľúc i pri ľahkých suchotách. Moč slúžil i ako kozmetický prostriedok: natierali ním pehy na tvári, aby zmizli.