repa obyčajná
kultúrna rastlina z čeľade mrlíkovitých. Na Slovensku sa pestovala kŕmna, záhradná a cukrová repa. Jej rozšírenie ako kultúrnej rastliny postupovalo z Ázie cez Grécko, Egypt a Španielsko do západnej a strednej Európy. Kŕmne a záhradné druhy, odlišné tvarom i farebnosťou, boli v Európe známe od stredoveku. Repa sa pestovala aj ako liečivá rastlina. O začiatkoch jej pestovania na Slovensku je málo historických dokladov. Je isté, že sa tu pestovala už v stredoveku. Od 17. storočia bola známa aj tzv. slovenská repa, používaná ako krmivo. V 18. storočí sa začala pestovať biela repa – burgundia, z ktorej sa v 19. storočí vyvinula cukrová repa. Medzi súvekých propagátorov jej pestovania patril S. Tešedík. Skutočný rozvoj pestovania repy nastal v súvislosti s prechodom trojpoľného hospodárenia na striedavé hospodárenie a s rozvojom továrenskej veľkovýroby cukru. Pestovanie repy je náročné na prípravu pôdy a hnojenie. Jej masívnejší prienik do systému pestovaných plodín na Slovensku bol preto možný až pri vhodných technicko-hospodárskych podmienkach. Pred rozšírením zemiakov mali konzumné druhy repy významné miesto aj v tradičnej slovenskej kuchyni. V ľudovom prostredí sa buľvy rastlín, známe pod názvami kvaka, runkľa, vodnica, upravovali varením i pečením. Nakrájané sa konzervovali kvasením v sudoch ako kapusta a sušili sa.