vinšovanie

slovesný prejav želania v deklamatívnej, najčastejšie veršovanej (rýmom a rytmom viazanej), niekedy spievanej forme, v ktorej sa metaforicky vyjadruje prianie zdravia, prosperity, pozemského a posmrtného života. Viazalo sa najčastejšie na obchôdzky. Vinše predstavovali výrazný funkčný znak, vyjadrujúci zmysel obchôdzok. Vinšovaním zväčša končili hry ľudového divadla. K pôvodnej magicko-prosperitnej funkcii vinšov postupne pribúdali zábavné prvky, ako sa obchôdzky menili na zábavné príležitosti. Pre pochopenie ich významu preto treba poznať kontext, v ktorom sa používajú. Vinšovanie pri obchôdzkach malo širšiu spoločenskú platnosť, zahrňovalo prvky lokálnej etikety. Deti, mládež, služobníci a Rómovia za vinšovanie dostávali aj výslužku v naturáliách. Krátke individuálne želania sa prednášajú dodnes pri začatí niektorých prác a činností, v kruhu rodiny, príbuzných a susedov v kalendárnom a rodinnom cykle sviatkov a osláv.